Zákon o osobitnom odvode nadobudol účinnosť 1. januára v roku 2012. Jeho
cieľom bolo zaviesť odvody pre vybrané finančné inštitúcie. Odvod mal
prispieť k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných
inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k
zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku
rozsiahlych výdavkov pre daňové subjekty, vládu a hospodárstvo v prípade
riešenia finančných kríz, k stimulovaniu vybraných finančných
inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného
sektora. "V súlade s memorandom o porozumení sa dohodlo vypracovanie
návrhu príslušnej legislatívy, ktorou dôjde k úplnému zrušeniu zákona o
osobitnom odvode," uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu zákona.
Zostatok uhradeného osobitného odvodu má zostať štátnym finančným
aktívom, pričom pri použití týchto zdrojov sa bude postupovať podľa
zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. "Finančné
prostriedky sa môžu použiť v súlade s memorandom na činnosť Rozvojového
fondu Slovenska, ktorá bude zameraná na podporu a financovanie
rozvojových programov vlády SR, a tým sa zabezpečí, aby banky mali
možnosť podieľať sa na financovaní projektov tohto fondu," uvádza sa v návrhu zákona.
Doteraz banky ročne platili približne 150 miliónov eur v
rámci bankového odvodu, avšak prostriedky sa nedali použiť reálne v
ekonomike, ale boli vedené na účte štátnych finančných aktív. Na základe
memoranda by však mali banky každoročne zvýšiť financovanie štátnych
infraštruktúrnych projektov o minimálne 500 miliónov eur a poskytnúť
nové financovanie súkromnému sektoru približne za jednu miliardu eur.
Okrem toho zdroje, ktoré sa nazbierali a boli na účte štátnych
finančných aktív, sa vo výške jednej miliardy eur presunú do Rozvojového
fondu Slovenska.
V rámci návrhu zákona bol prijatý aj pozmeňujúci návrh z výborov
upravujúci ustanovenia, ktoré umožňovali nepovažovať dlžníka, ktorý
požiadal o odklad splátok, za zlyhaného a ustanovenia, že sa takýto
odklad nepovažuje za omeškanie s následkom jeho zápisu do príslušného
registra. Banky tak budú mať povinnosť od 1. januára 2021 postupovať pri
hodnotení rizika klientov tak, ako to robili pred vypuknutím pandémie.
Zabezpečiť by sa však malo, aby dlžník, spotrebiteľ, ktorému bol
povolený odklad splátok pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej zmeny
a tento odklad trvá aj po nadobudnutí jej účinnosti, a v podobnom
prípade aj dlžník, ktorým je malý alebo iný podnikateľ – fyzická osoba,
nebol považovaný za zlyhaného. Takýto odklad splátok a odklad splácania
úveru by sa nemali považovať za omeškanie s následkom jeho zápisu do
príslušného registra.